Príšery v nás

Autor: Denisa Brlášová | 22.2.2012 o 20:43 | (upravené 25.3.2012 o 15:21) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  546x

Malé dieťa sa pred spaním nikdy nezabudne pozrieť pod posteľ. Musí predsa skontrolovať, či tam nie je príšera, ktorá naňho zaútočí, len čo sa izba ponorí do tmy. Staršie dieťa pred spaním zaťahuje žalúzie a robí si ohradu z plyšových hračiek, aby ho ochránili a aby ich zvonku nikto a nič cez noc nesledovalo. Na čelo postele mu zavesíme ezoterickú pomôcku na odháňanie zlých snov a duchov, aby mohlo kľudne spať. V noci sa každý na pár hodín stáva batoľaťom, ktoré sladko spí, aj keď cumeľ už je dávno v koši.

Nadránom sa strhávame zo zlého sna, plačeme do vankúša. Ideme sa napiť, cestou do kuchyne skontrolujeme psíka, či je ešte tam, pohladíme ho. Napadajú nás tie najhoršie scenáre z hororových filmov, priam sme si istí, že po otvorení chladničky v nej nájdeme mŕtvolu. V kúpeľňovom zrkadle sa na nás má pozerať zúbožená tvár, ktorá naháňa strach. Keď cez tú „džungľu príšer" prejdeme a vrátime sa do izby, zabuchneme dvere a v rýchlosti sa ponáhľame pod paplón. Zababúšime sa až po nos a prosíme, nech rýchlo zaspíme,nech už je deň, svetlo,ráno..

A o pár hodín sa zobúdzame, všetko sa vracia do normálu. Ponáhľame sa, nadávame, prečo sme nevstali skôr. Negatívnu energiu rozširujeme všade okolo seba. V rannej zápche trúbime a na semafor prejdeme cez červenú, v robote si bielu košeľu oblejeme kávou a už zase nič nestíhame. Vlasy máme strapaté a na záchode sa líčime do zbláznenia, pretože líca sú príliš červené, oči príliš vpadnuté, pery pribledé. Dirigujeme, kontrolujeme, vyhadzujeme, nadávame, ohovárame. Sme úspešní, dôležití ľudia na vysokej úrovni a zabúdame, že len v noci sme boli malými deťmi, ktoré sa báli obyčajnej strašidelnej postavy z filmu, ktorý šiel pred týždňom v tej nudnej telke, pri ktorej presedíme hodiny.

Ideme do kostola, no celý čas v hlave listujeme svoj diár, pýtame sa ak naozaj existuje božia spravodlivosť, tako ako je potom možné, že ja mám 5 kíl navyše, u kozmetičky hodinu bľaboceme o tom, aký nový drahý kostým mala kolegyňa, kto jej ho asi kúpil, musí v tom byť čerstvý bohatý milenec. V obchode držíme ľuďom dvere, ale v duchu ich súrime, aby prešli, nemáme predsa celý deň, skladáme komplimenty, no v duchu sa smejeme a pohŕdame. Chceme zachrániť svet, no pľujeme mu rovno do tváre. Chceme skladať hrdinské obety, pritom nepozdravíme starú susedku „Dobré ráno."

Prídeme domov, a v zrkadle nás čakáme My. Maskara je preč, oči sú vpadnuté, kufrík s dôležitými papiermi na podpísanie je zabudnutý v aute. Plačeme, prečo je nám ubližované, ale ubližujeme my. Kričíme bezdôvodne, závidíme, tešíme sa z ľudského nešťastia. Nezavoláme mame, lebo celý deň je priskoro a naraz je už noc, sľúbili sme, ale niekto počká. Pred spaním si ako malé dieťa zastrieme žalúzie, zamkneme dvere na sto zámkov, skontrolujeme stav pod posteľou a dúfame pre pokojný spánok. Niekde je chyba.

Prestaňme sa pozerať pod posteľ, príšery sú skryté v nás...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?