Nemám rada pesimistické tvory

Autor: Denisa Brlášová | 10.3.2012 o 0:12 | (upravené 25.3.2012 o 15:21) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  294x

Sme to, čo jeme. Druhých kritizujeme za to, čo sami robíme. Vo sne vidíme to, čo v realite chceme. Hovorí sa:Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia.  A nie je to len fráza.

Každý z nás, bohužiaľ bezohľadu na to, ako málo si to niektorí zaslúžia, má moc ovplyvňovať ľudí okolo seba. Pohľad na zívajúceho človeka v nás evokuje silnú túžbu zívnuť tiež, smiech býva ešte nákazlivejší a pri slzách druhých nám tiež nebýva najveselšie. Keď ideme medzi ľudí s blbou náladou a „tým najhorším psychickým stavom na svete,"čakáme, že priatelia nás rozosmejú, že nás z toho dostanú, veď koniec koncov od toho sú tu-nie? No stáva sa opak- kým stihnú rozosmiať nás- plačú ONI..

 

Veď minule som sa zobudila s takou dobrou náladou!!

 

Všetko naznačovalo tomu, že onen deň D mal byť „dobrý deň." Ráno bolo gýčovito krásne, so všetkým, čo k takému ránu patrí- vtáčiky za otvoreným oknom, vlažné kvapky rannej sprchy a na zarosenom zrkadle „namaľovaná" smejúca sa tvár, toasty, káva, slnko, v rádiu obľúbená pieseň a pozitívna predpoveď počasia.

Obľúbené šaty uschnuté, školské  učivo kompletne naštudované, už len vyjsť von a začať žiť!

 

V cieľovej stanici bodu B ma na okamih zasiahol závan negatívnej energie.

-Nie, to nič nie je..vravím si. To ma len prišla pozdraviť a popriať mi pekný deň.

Začalo sa to kamarátkou. Bola smutná. Lebo slnko dnes svietilo, a ona si dala dlhé nohavice, a k tomu si asi zabudla doma na skrinke v chodbe slnečné okuliare, a asi je aj celkom nevyspatá..

-Nie, ani ona mi to nepokazí. Nie, nenechám sa.

 

No keď prišla kamarátka druhá, kamarát tretí, začala som sa skrývať. Moja bublina šťastia kričala o pomoc, bola krátko pred prasknutím, a ja som niečo musela urobiť.

-Odchádzam, kašlem na vás!

 

Sedela som vonku na lavičke a dýchala som slnko. Iba ja a moja pozitívna energia. Najprv som to počula len potichu. Veľmi potichu.

-Ah...

Nič to.

-Áách,bože...

???

-Ó, nie...

 

KTO SA OPOVÁŽIL NARUŠIŤ MOJU ENERGIU?!

 

Kamarátka. Au. Bolelo ju. Už ani neviem čo. Stále je niečo bolelo. Rebro, mozog, vlas. Srdce? Lebo stále si hovorila, že stále ju to bude bolieť, a tak ju asi vesmír mal natoľko rád, že jej toto často opakované želanie splnil, a veru ju to aj stále bolelo.

A ja som nechcela byť sebec.

Len som v ten deň naozaj chcela byť šťastná.

Ale ako správna priateľka som odsunula už vtedy scvrknutú bublinu šťastia, ktorá s rachotom spadla z lavičky dole na zem, a spravila som vedľa seba miesto pre „nešťastnú" priateľku.

-Ách, ty moje chúďa, no rozprávaj, čo sa stalo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?