Totižto patrím k tým ľuďom, ktorí potrebujú mať všetko naplánované, vopred presne stanovené, premyslené, zoradené, uložené..Vo svete okolo mňa.
Ale vo mne? Je CHAOS.
Som komplikovaná, výbušná, náladová, vystresovaná, cholerická, zasnívaná, pomalá...
A moje komínky v skrini boli pre mňa všetkým. Tak ako čistý, lesknúci sa riad, pocit očisty, keď zmývam to mastné, ani ten najmenší náznak prachu a všetko zladené do rovnakej farby, veľkosti a smeru. Pocit môcť bosá prejsť po podlahe a nenájsť si na chodidle ani jednu špinku, ani jeden vlas. Všetko zavreté, vystreté, vypraté. Kto to akýmkoľvek spôsobom narušil alebo nerešpektoval, beda mu bola.
Lenže potom som sa ráno zobudila, lepšie povedané, zobudili ma lúče slnka prenikajúce cez žalúzie, ktoré som večer predtým zabudla zastrieť, čo by sa mi nikdy predtým určite nestalo, a pohľad mi padol na otvorenú skriňu s oblečením, čo by sa tiež určite nikdy predtým určite nestalo. Rukáv z neuloženého trička visel z poličky, a pripomínal mi malú spiacu figúrku, ktorej v hlbokom spánku trčí ruka z postele. Aj mne sa to niekedy stáva. Šaty som nemala zoradené podľa farby, a všemožné odtiene vytvárali jeden pekný mišung. Na najspodnejšej poličke bola tenká vrstva prachu. Nikdy som si to nevšimla, lebo tú poličku nepoužíva nikto. No vďaka slnečným lúčom dopadajúcim na túto poličku prach zrazu vytváral v našej spálni obraz maličkých svietiacich drahokamov.
A ja som sa zamyslela nad tým, aká stará asi tá skriňa môže byť. Je drevená, hnedá, klasicky vyzerajúca „ako u babky a dedka," a dvere na nej vŕzgajú. Do prachu na poličke som napísala svoje meno, a keby som vedela, kto býval v byte pred nami, tak napíšem aj jeho meno. Byt je starý, niekto v ňom prežil svoj život, niekto v ňom vychoval svoje deti, k niekomu doň chodili vnúčatá na návštevu, samozrejme, že musí byť trochu „zaprášený." Niekto si zavesil na steny obrazy, niekto nechal v skrinke modlitebné knižky, obrúsky, a čierno-biele fotky.
Nebudem olejovať tie vŕzgajúce dvere, ani nepremaľujem steny na bielo, nezvesím staré obrazy a nechcem nové kreslá. Budem len pokračovať v príbehu, ktorý si už toto miesto napísalo. Nebude vyzerať ako nové, lebo nové nie je. Na zarosené zrkadlo nakreslím veľké srdce, ktoré tam ostane ešte minimálne týždeň, a do prachu si nakreslím postavičky. A konečne bude poriadok vo mne.
A tak som sa rozhodla premenovať jarné upratovanie na jarné NEupratovanie a tešenie sa z toho staršieho, zaprášeného, hodnotného..