Minulý týždeň som sa pristihla pri nečakanom zistení, že všetko je akési iné. Po dlhom čase mi nevadila kopa oblečenia prehodená cez stoličku, ani neumytý riad na linke. Chladnička bola plná, nezorganizovaná, žalúzie roztiahnuté, byt plný slnka, na pohári od vína bol stále odtlačok od červeného rúžu, a ja som bola spokojná. V kuchyni neustále voňala káva, zívajúc sme tancovali pri linke v dlhom objatí, deka na gauči nebola uložená, vyzerala presne tak, ako ju nechal posledný zakrytý. Dve knihy na poličke boli v opačnom smere, ako všetky ostatné, ich názvy boli hore nohami, a uško jednej šálky v starej obývačkovej stene bolo vytočené doľava, aj keď dovtedy vždy smerovalo doprava. Nenazvala by som tento stav bordelom, skrátka to len u nás (konečne) vyzeralo tak, že tam niekto naozaj žije... pokračovanie článku
Šokujúce.Srdce lámajúce.
Hrôzu naháňajúce.
Dojímavé. Smutné, a bohužiaľ skutočné.
Silné, dúfajme s ešte silnejším koncom.
Motivujúce! pokračovanie článku
Sme to, čo jeme. Druhých kritizujeme za to, čo sami robíme. Vo sne vidíme to, čo v realite chceme. Hovorí sa:Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia. A nie je to len fráza. pokračovanie článku
K najmodernejším a najkomplikovanejším vynálezom dnešnej doby patrí feminizmus. Z tradičného modelu rodiny, resp.vzťahu/manželstva, so slovami „potrebujem ho,chcem ho,ľúbim ho“ sme prešli k slovám „ja sama,nepotrebujem ho,ak tak iba na úlet,nezaslúži si ma, všetko ja sama.“ Nespravíme to samé, potrebujeme ho, nebude to iba na úlet, a naozaj to vôbec všetko nespravíme samé. pokračovanie článku
Malé dieťa sa pred spaním nikdy nezabudne pozrieť pod posteľ. Musí predsa skontrolovať, či tam nie je príšera, ktorá naňho zaútočí, len čo sa izba ponorí do tmy. Staršie dieťa pred spaním zaťahuje žalúzie a robí si ohradu z plyšových hračiek, aby ho ochránili a aby ich zvonku nikto a nič cez noc nesledovalo. Na čelo postele mu zavesíme ezoterickú pomôcku na odháňanie zlých snov a duchov, aby mohlo kľudne spať. V noci sa každý na pár hodín stáva batoľaťom, ktoré sladko spí, aj keď cumeľ už je dávno v koši. pokračovanie článku
Plynutiu času a života sa nehvyhneme. Ľudia sa narodia, žijú svoj život tak, ako si zvolia, časom prichádzajú malé radosti, menia sa na veľké, veľké sa menia na malé, stretnú nás mnohé úspechy a sklamania, pod očami pribúdajú vrásky. Každý ďalší deň na nás čaká s niečím novým, každý večer sa pred spaním lúčime s tým, čo našu dušu dnes spravilo bohatšou. Roky utekajú, sviečky na torte pribúdajú, naše životné priority sa menia, hodiny tikajú, a neustále prichádzajú a odchádzajú noví ľudia. Okamihy sa nám len tak mihajú pred očami, spomienky sú nahradené novými a ukladajú sa niekde hlboko v nás. Nezabúdame, len si nepamätáme. pokračovanie článku
Neberte život príliš vážne, aj tak sa z neho nikdy nedostanete živí!
denismebloggmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
