Denisa Brlášová
O veciach s príbehom a jarnom upratovaní (samej seba)
Minulý týždeň som sa pristihla pri nečakanom zistení, že všetko je akési iné. Po dlhom čase mi nevadila kopa oblečenia prehodená cez stoličku, ani neumytý riad na linke. Chladnička bola plná, nezorganizovaná, žalúzie roztiahnuté, byt plný slnka, na pohári od vína bol stále odtlačok od červeného rúžu, a ja som bola spokojná. V kuchyni neustále voňala káva, zívajúc sme tancovali pri linke v dlhom objatí, deka na gauči nebola uložená, vyzerala presne tak, ako ju nechal posledný zakrytý. Dve knihy na poličke boli v opačnom smere, ako všetky ostatné, ich názvy boli hore nohami, a uško jednej šálky v starej obývačkovej stene bolo vytočené doľava, aj keď dovtedy vždy smerovalo doprava. Nenazvala by som tento stav bordelom, skrátka to len u nás (konečne) vyzeralo tak, že tam niekto naozaj žije...